Dá sa zhypnotizovať každý? Šokujúca pravda o účinnosti hypnózy – časť. 2.

V prvom článku na tému: Dá sa zhypnotizovať každý, ste si mohli prečítať o pohľade na hypnózu v rámci tradície Miltona Ericksona, ktorú si adaptovalo NLP a mnoho zástancov hypnózy.

Tento pohľad na hypnózu cielene ignoruje vedecký svet a opiera sa o tvrdenie, že je možné zhypnotizovať každého, pokiaľ terapeut disponuje vysokou flexibilitou a výnimočnými zručnosťami. Benefitom tohto názoru je, že, dostáva hypnózu k širšej verejnosti a prispieva k jej popularite.

More...

Skreslený pohľad?

To, či niekto je, alebo nie je v hypnóze však nie je tá najdôležitejšia otázka! Omnoho dôležitejšie je odpovedať si na otázku:

Nakoľko dokážeme hypnózu použiť pre trvalé a automatické zmeny v myslení?

Pri hľadaní odpovede na túto otázku sa môžeme oprieť o ohromnú váhu vedeckých dôkazov odhaľujúcich podstatu hypnózy, ktorá sa dá overiť a analyzovať.

Preto, ak si aj myslíte, že vás by do hypnózy nedostal nikto, čítajte ďalej a dozviete sa, koľko percent populácie je v tom s vami.

Ako skúmali hypnabilitu na Stanfordskej Univerzite?

Zlatým štandardom v meraní hypnability (schopnosti zažiť hypnotický stav) je Stanfordká stupnica citlivosti k hypnóze (typ C). Táto stupnica má vysokú spoľahlivosť, pretože preukazuje stabilné výsledky aj s výrazným časovým odstupom.

Osoby, u ktorých boli merania opakované po 25 rokoch totiž vykazovali tie isté hypnotické vlastnosti.

Meranie hypnability začína indukciou hypnózy a následne testovaním hypnotických reakcií od „jednoduchých“ ako je padnutie ruky po „ťažké“ ako je počúvanie halucinovaného hlasu.

Každá úspešná hypnotická reakcia je ohodnotená jedným bodom, ktoré po sčítaní udávajú mieru hypnability jedinca.

Aké boli výsledky výskumu?

Približne 10% ľudí dosiahlo minimálne skóre 0 - 2 body. To znamená, že ich hypnotické schopnosti sú na minime.

Približne 80% ľudí dosiahlo skóre 3 až 8 bodov. To znamená stredné hodnoty, v ktorých zažili väčšinu hypnotických fenoménov.

10% ľudí dosiahlo vysoké skóre  od 9 - 12 bodov, čo znamená, že zažili každý jeden hypnotické fenomén, ktorý bol vsugerovaný.

Z daného vyplýva, že len malá časť (10%) populácie je schopná zažívať všetky druhy hypnotických fenoménov. Taktiež je ale jasné, že drvivú časť populácie je možné zhypnotizovať a je možné vyvolať širokú paletu hypnotických fenoménov.

Iba 10% populácie sa nedostane ďalej ako po pocit uvoľnenia a možno jednoduchý ideomotorický pohyb.

Všetky ostatné testovacie škály bez ohľadu na to, aký postup volili, dosiahli podobné výsledky, takže môžeme predpokladať, že takéto percentuálne rozloženie je celkom presné.

Vývoj ide neustále dopredu​

Napriek tomu, že v tejto štúdii vedci označili niektoré fenomény za jednoduché (levitácia ruky, alebo zmena pocitov), iné označili za ťažké – sluchové halucinácie, amnézia a pod.. Toto označenie podľa môjho názoru nie je správne.

Zo skúseností môžem povedať, že dosiahnutie halucinácie, alebo amnézie nie je o nič ťažšie, ako levitácia ruky. Niektoré fenomény sa skrátka v populácii vyskytujú častejšie, ako iné, no s najnovšími prístupmi k sugesciám, ktoré testujem v rámci tranzformačného výskumu je možné veľmi rýchlo elicitovať aj menej časté fenomény.

Je teda jasné, že o hypnóze toho dnes už vieme dnes viac ako v roku 1959 a preto je potrebné aj tieto výskumy brať s rezervou.

Na čo na Stanforde zabudli

Stanfordská škála citlivosti k hypnóze bola dlhodobo považovaná za testovanie hypnability, no mnoho výskumníkov tieto tvrdenia spochybňovalo.

Zastávali názor, že tieto testy môžeme chápať len ako testy sugestibility a tá nemusí mať s hypnózou nič spoločné.

Prihláste sa na odber noviniek o hypnóze!

Z toho dôvodu Irving Kirsch (Kirsch 2008) zopakoval presný postup stanfordských testov bez akéhokoľvek navodenia hypnózy a zaznamenal veľmi podobné výsledky.

Ľudia, ktorí sú na samom vrchu hypnotickej stupnice dokážu odpovedať „ťažkými“ hypnotickými fenoménami bez akejkoľvek hypnotickej indukcie.

Aj z toho dôvodu môže byť veľmi jednoduché nechať niekoho zabudnúť svoje meno, bez spomenutia slova hypnóza – ako môžete sledovať na tomto videu.

Je teda zrejmé, že na meranie hypnability nie sú dostatočné len behaviorálne efekty (správanie testovaných osôb), ako sú ideomotorické pohyby, ale vyžaduje aj subjektívne hodnotenie samotným hypnotizovaným človekom.

Čo je to CURSS?​

Spanos a jeho kolektív v roku 1983 vytvorili Škálu citlivosti k sugesciám Carletonskej Univerzity (CURSS). V tejto štúdii sa už nespoliehali len na odozvu na sugesciu, ale pridali aj nové úrovne ako:

  1. Subjektívne pocity hypnotizovaného človeka, ktorý spätne ohodnotil, nakoľko intentívne cítil daný hypnotický efekt
  2. Miera mimovoľnosti, s ktorou sa hypnotické fenomény objavovali. Zhypnotizovaný ľudia hodnotili, nakoľko sa dané fenomény objavovali spontánne bez ich vedomého pričinenia

Tieto štúdie poukazujú na to, že ľudia môžu reagovať na sugescie bez toho aby ich vnímali ako mimovoľné a naozaj zažité. To znamená, že reakcie na sugescie sú vykonávané skôr na vedomej úrovni, než podvedomej.

Z toho dôvodu pôvodné Stanfordské škály preceňujú náchylnosť k sugesciám, pretože nezisťovali nakoľko subjekty prispievali k samotnej manifestácii požadovaného hypnotického fenoménu.

Pocit mimovoľnosti, teda momenty, v ktorých človek hypnotické fenomény vykonáva automaticky, bez vedomého pričinenia sú dôležitým indikátorom hypnózy.

Najnovšie výskumy naznačujú, že práve pocit mimovoľnosti odlišuje hypnózu od vizualizácií, predstavivosti, alebo povoľnosti.

Čo dáva hypnózu bokom?​

V štúdiách, v ktorých porovnávali vysoko hypnabiliných a nízko hypnabilnýh ľudí dokázali odmerať rozdielne fungovanie mozgu zhypnotizovaných ľudí.

Vysoko hypnabilný ľudia dokázali halucinovať zvukovú nahrávku a počas toho sa v ich mozgu rozžiarili centrá, akoby naozaj počúvali existujúci a reálny zvuk. Mozog jednoducho nevidel rozdiel medzi halucináciou a realitou.

Na druhej strane, nízko hypnabilný ľudia, ktorý si túto nahrávku vedeli len predstaviť, mali tieto časti mozgu zapojené len minimálne. Mozog vedel, že je to len predstava a reagoval len minimálne.

Mozog v hypnóze dokáže fungovať unikátnym spôsobom.

Mozog v hypnóze vníma predstavy ako skutočné a odpovedá špecifickou aktivitou

Hypnóza tak zabezpečuje zmeny vo fungovaní mozgu

Bez hypnózy mozog nevykazuje žiadnu špecifickú aktivitu

Predstavy sú len predstavy a mozog na ne neodpovedá zvýšenou aktivitou

Bez hypnózy zmeny prebiehajú pomalšie

Impozantný genrátor zmien

Z môjho pohľadu to jasne dokazuje, že zmeny v hypnóze sa zapisujú do mozgu na kompletne inej úrovni. Mozog v hypnóze skrátka akceptuje sugescie ako reálne, čo má ohromný terapeutický efekt.

Človek tak v hypnóze dokáže prežiť traumatické udalosti s pocitmi kľudu, halucinovať, že jeho chronická bolesť navždy zmizla, alebo urobiť výraznú zmenu v správaní, ktorú si predtým ani nevedel predstaviť.

V momente, keď klient otvorí oči, všetky zmeny sú pre jeho mozog reálne a odžité, čo značne skracuje čas, v akom sa dajú zabudovať trvalé zmeny v správaní a myslení človeka.

Mojim skromným názorom preto je, že každý, kto to myslí so zmenami vážne by sa mal zaujímať minimálne o túto vlastnosť hypnózy.

V budúcom diely sa preto môžete tešiť na zhrnutie problematiky hypnability, v ktorom sa pozrieme na nedostatky výskumov v hypnóze, ale taktisto prezradím, ako sa dá schopnosť hypnability zvyšovať. Nenechajte si ujsť posledný diel seriálu a prihláste sa na odber noviniek.

Ak ste ani v dnešnej časti nedostali odpoveď na svoju špecifickú otázku, napíšte ju smelo do komentárov.

O autorovi

Martin Lajprík je medzinárodne certifikovaný hypnoterapeut a pomocou hypnózy ukazuje ľuďom, ako jednoducho meniť svoje myslenie. Spojiť sa s ním môžete na Facebooku a v prípade otázok ho kontaktujte tu >