Na svete sú dva typy ľudí:
Tí, ktorí považujú život za pekný a tí, ktorí toho už majú akurát tak dosť.
Ktorá skupina má teda pravdu? (Ak niečo, ako pravda naozaj existuje.)
Začnime na úplnom začiatku
Keď sa narodíme, je to utrpenie. Prídeš na svet bezbranný a odkázaný na absolútnu starostlivosť druhých. A áno, viem. Niektorým jedincom tento stav vydrží až do 40-ky, takže to také utrpenie nakoniec nebude.
Stačí si ale spraviť malú tour pôrodince a bude ti hneď jasné, že pôrod nebude pre väčšinu žien ideálnou predstavou pohodového večera.
Potom, ale príde detstvo. Obdobie krásneho spoznávania a .. plaču.
Som si istý, že už si počul/a plakať dieťa. Odkiaľ beriem tú istotu? Viem to, pretože deti plačú v jednom kuse. Ak má byť prvý rok nášho života recenziou na miesto Svet, asi by dostalo na googli len jednu hviezdičku.
Ale časom sa to zlepšuje. Príde škôlka, prvé bitky a ukradnuté hračky. Potom základná škola a krásnych 6 hodín sedenia v školských laviciach, ktoré strieda šikana na telesnej.
Nemusíme sa však ničoho báť, pretože po 18 rokoch tvrdej driny v školských laviciach, si konečne nájdeme prácu, na ktorú je nám škola aj tak na nič.
Všetko sa to však zlepší po svadbe, keď prídeme na to, že žiaden vzťah nikdy nebude podľa našich predstáv.
Pre potreby tohto článku radšej vynecháme témy, ako vyhorenie, nevera a kríza stredného veku, pretože nechcem byť prehnane pozitívny. Napokon, všetko to aj tak smeruje k jednému a úplnému koncu.
Znie to dobre však?
Myslím, že sa mi podarilo veľmi dobre predať ideu života, ktorý všetci viac, alebo menej prežívame.
Takže prečo niektorí ľudia chodia po tomto svete a vyzerajú, ako by sa ich nič z toho netýkalo?
Môj tip je ten, že prišli na dôvod svojho utrpenia a pracujú na jeho zmiernení.
Takže malý kvíz:
Prečo trpíme?
Ukáž odpovede
Ak by sme nechceli, netrpeli by sme!
Ak by si nechcel, aby boli ľudia podľa tvojich predstáv, netrpel by si. Ak by si nechcela, aby tvoj šéf nebol debil, netrpela by si.
Ak by ste nechceli, aby to nebolelo, bolelo by to omnoho menej. Ak by sme nechceli mať veci dokonalé, boli by sme spokojní.
Ak by sme sa nevracali do minulosti, užívali by sme si prítomnosť. Ak by sme nežili v budúcnosti, dokázali by sme oceniť to, čo máme teraz.
Kým sa to ale naučím, som rád, že tu môžem trpieť s vami.