Zabudnite na strach! Vaša myseľ je na to stvorená

Nejaký čas som bol presvedčený o tom, že mi doma niekto zámerne skrýva veci.

Vždy, keď som potreboval mobil, okuliare, alebo ponožky​ nikdy neboli tam, kde som ich hľadal.

Moja myseľ skrátka nevedela nájsť cestu k spomienke, ktorá by mi prezradila, kam sa tie kľúče podeli.

Ak to poznáte a nemáte problém "stratiť" na parkovisku svoje auto, pogratulujte si!

Zabúdanie je pre náš mozog dobré a navyše urýchľuje a prehlbuje naše učenie.​

More...

​Veď ti to cez prázdniny vyfučí z hlavy

Pamätám si, ako nám učiteľky po lete nadávali, že si nič nepamätáme.

"Tebe to cez to leto všetko vyletelo z hlavy!"

​Nie pani učiteľka. Spomienky nevedia z hlavy vyletieť. Stále sú tam. K niektorým sa však dostaneme ľahko a k niektorým je cesta komplikovaná a zdĺhavá.

Je to prirodzený spôsob, na ktorom je postavený náš mozog​. Nepotrebujeme si pamätať, kde sme zaparkovali naše auto pred dvoma týždňami. Potrebujete si to pamätať dnes.

Nedávno v čaopise Neuron vyšla štúdia, ktorá dokazuje, že vznik nových mozgových buniek podporuje zabúdanie.​

Zabúdanie je teda dobré! Mozog ho má rád, pretože ak sa zabudnutú vec znova naučíme, dosahujeme hlbšiu úroveň pochopenia!

Výskumníci Neechi Mosha a Edwin Robertson dokonca​ dokázali, že zašednutá spomienka uľahčuje riešenie problémov. Ak je totiž naša spomienka príliš živá a presná, máme tendeciu byť rigidný a pre stromy nevidíme les.

Horšia schopnosť vybaviť si spomienku dáva priestor kreativite a ľahšiemu spájaniu súvislostí.

Kde sa to všetko pokazilo​

Keď si to zrekapitulujeme, zistíme nasledovné:

  • Náš mozog tvorí nové bunky a naustále tak podporuje zabúdanie
  • Zabúdanie je pre mozog prirodzené a chráni nás pred scvoknutím (predstavte si, že by ste si pamätali telefónne číslo a adresu každého, koho ste kedy stretli)
  • Keď sa znova naučíme niečo, čo sme zabudli, naše pochopenie je ešte hlbšie a širšie
  • Nepamätať si niečo úplne presne môže byť lepšie pre vyriešenie problému​

Zhrnuté a podčiarknuté: Náš mozog sa stále mení. Doslova každý deň sa naše spomienky menia a pamäť plasticky zaznamenáva to, čo je potrebné.

Z toho vyplýva, že aj keď sa niečo pokazí, po čase na to zabudnete.

Ak vám niečo nejde, môžete sa to naučiť znova a lepšie.

A niektoré veci skrátka upadnú do zabudnutia, ktoré dá vzniknúť novým riešeniam.

Vy ste moja posledná nádej

Keď robíte hypnózu, zvyknete si, že vám ľudia zavolajú ako poslednej možnej záchrane. Nie je ojedinelé, že mi klienti volajú po 20 rokoch​ trápenia s rovnakým problémom.

A väčšinou sú to práve tí klienti, ktorí sa dožadujú okamžitého termínu! Počkať tri týždne na termín je nemysliteľné, oni potrebujú pomoc teraz!

Nejaký čas mi nešlo do hlavy, ako je možné, že niekto môže mať jeden a ten istý problém dekády a zároveň nemôže počkať pár týždňov.

Postupne mi to však došlo.

Diagnóza: rigidita

Scénar sa stále opakoval:

A neviete mi tam nájsť nejaký skorší termín?

Rád by som, ale naklonovať sa zatiaľ neviem. Skúšal som to a nedopadlo to dobre.

.. ale určite by sa niečo špeciálne pre mňa nenašlo?

Bohužiaľ nie. (Akoby sa moja odpoveď vôbec nezaznamenala do pamäte.)

Takže mi neviete dať skorší termín?​

...​

A takto stále dokola, akoby vôbec nebolo divné, že po 20 rokoch dva týždne nehrajú rolu.​

Rigidita.​

Znížená schopnosť sebareflexie a flexibility.

To je problém. Nie je úzkosti, závislosť, alebo nespavosť.​

Problémom tohto človeka je pocit neomylnosti a neschopnosť zaujať rôzne pozície vnímania.

Zabudnite na to

Nie je totiž možné aby ste mali úzkosť 20 rokov, pokiaľ ju aktívne neudržiavate. Váš mozog by veľmi rád zabudol na spomienky, ktoré odštartovali úzkostné stavy, ale..

Zabudnite na svoje problémy

Ak by ste namiesto toho išli na 3 roky na Havaj a vôbec si nespomenuli na svoje staré ja, mali by ste po probléme.

Vy na to musíte myslieť. Spomínať si na to, čo sa vám stalo. Na všetky krivdy. Na to, že to malo byť všetko inak.

​Na to, ako sa snažíte, ale problémy sa vás stále držia. 

Čítate o svojich problémoch, hľadáte návody a skúšate, čím ešte viac prehlbujete spomienky a myšlienkové vzorce vášho problému.

Váš mozog sa mení každý deň a pokiaľ si chcete udržať nejaký problém, treba na ňom pracovať.

Ak si teda chcete udržať svoje úzkosti, strachy a neurózy, tu je návod:

AKO UČIŤ SVOJU MYSEĽ PROBLÉMOM

  • Opakovane sa vracajte k prežitým traumatickým (nepríjemným, úzkostným ..) udalostiam​
  • Snažte sa tieto spomienky prežívať tak živo, ako keby ste tam znova boli​
  • V mysli si vytvárajte nové scénáre toho, ako by sa veci mohli pokaziť. (inšpirujte sa samozrejme svojimi vlastnými spomienkami, ktoré si tak radi opakujete)
  • Nepočúvajte, čo vám ostatní naznačujú, alebo otvorene hovoria.
  • Konajte len v prípade, že máte úplný pocit istoty a ste presvedčení o tom, že toto je ten správny krok
  • Skúšajte rôzne terapie a tréningy, na ktorých sa môžete vŕtať vo svojich problémoch
  • Udržujte svoje zvyky rovnaké. Nič nemeňte, zachovávajte si svoj životný štýl

​Toto všetko pomôže vašej mysli v zdokonaľovaní vašich problémov. Nebude trvať dlho a pôjde vám to úplne samo.

Postupne sa vaše úzkotné stavy budú prejavovať úplne automaticky. Vy s tým už nič aktívne nebudete musieť robiť.

Pokiaľ sa vám to nepozdáva, začnite robiť presný opak.

Trénujte zabúdanie, vykašlite sa na svoje pravdy a skúšajte veci robiť inak. Nikto nie je až tak dôležitý, aby nemohol urobiť niečo nové, aj keď o tom nie je úplne presvedčený.

Vaša myseľ to dokáže. Vaša myseľ je stvorená na zabúdanie a učenie. Nebuďte k nej zlý a nechajte ju robiť to, čo má.

O autorovi

Martin Lajprík je medzinárodne certifikovaný hypnoterapeut a pomocou hypnózy ukazuje ľuďom, ako jednoducho meniť svoje myslenie. Spojiť sa s ním môžete na Facebooku a v prípade otázok ho kontaktujte tu >